"Nepovieme 'áno' tomu, aby sa (krajiny), ktoré uplatňujú sankcie voči Turecku, pripojili k bezpečnostnej organizácii NATO," povedal turecký prezident, pričom oba severské štáty opäť obvinil, že nezaujali dostatočne jasný postoj proti terorizmu.
Švédsko v roku 2019 prestalo dodávať zbrane do Turecka pre jeho vojenské operácie v susednej Sýrii, pripomína AFP.
Štokholmu aj Helsinkám Erdogan navyše odkázal, že ich delegácie sa
nemusia obťažovať cestovať do Ankary v snahe zmeniť jej postoj, píše
denník The Guardian.
Erdogan ďalej označil Švédsko za "liaheň" teroristických organizácií. Teroristi sú podľa Erdogana aj medzi poslancami v švédskom parlamente.
Turecko predtým v pondelok obvinilo Švédsko a Fínsko, že odmietli vydať desiatky podozrivých "teroristov".
Helsinki a Štokholm za posledných päť rokov odmietli 33 žiadostí Ankary
o vydanie, uviedli zdroje z tureckého ministerstva spravodlivosti pre
tlačovú agentúru Anadola.
Ankara žiada severské krajiny o vydanie jednotlivcov, ktorí sú obvinení z
väzieb na kurdských militantov alebo z príslušnosti k hnutiu spájanému v
Turecku s pokusom o zvrhnutie prezidenta Erdogana v roku 2016.
Turecký prezident minulý piatok povedal, že Fínsko a Švédsko sú "ako penzión pre teroristické organizácie".
Zároveň vyjadril nesúhlas s ich členstvom v NATO. Podľa analytikov ide o
taktiku Ankary na získanie ústupkov od členských štátov Aliancie,
vysvetľuje AFP.
Turecko kritizuje Fínsko a najmä Švédsko za prejavy zhovievavosti voči
Strane kurdských pracujúcich (PKK), ktorá je na zozname teroristických
organizácií Európskej únie. Táto strana bojuje proti tureckému štátu od
roku 1984.